Ozývam sa opäť po týždni a priamo s otázkou milé dámy: "Ako ste prežili kúpací pondelok?"
Ja osobne nie som zástancom týchto, pre mňa agresívnych tradícií, kedy vás idú muži zmaľovať do červena, oliať a "navoňať" zvláštnymi vôňami a samozrejme každý inou nech vám je z toho poriadne zle a ešte aj alkohol a výslužku za to pýtajú...ccc
Avšak, keď sa im priečite je to ešte horšie a priam si to vychutnávajú.


Zrejme mám traumu od detstva, keď som sa skoro utopila.
"Hahaha Laura sa topí" v tej chvíli, keď som nevedela kde je sever, ( nie preto žeby som to reálne nevedela lebo sme sa to ešte v škole neučili, ale aká som bola dezorientovaná aby sme sa chápali :D ) mi vôbec nebolo všetko jedno.
Nasledujúce roky som sa snažila "nechtiac" ochorieť, čo tiež nepomohlo.
Potom som už bola celkom veľká slečna a začala som s kamarátkami podnikať na tento neférový sviatok výlety.


Takže aj tento rok som to prežila takmer bez nepríjemných situácií.
Až na jednu.
Z nedele na pondelok som bola v bare.
Samozrejme som chcela vyzerať tak trošku ako človek a strávila som určitý čas v kúpeľni. Takže moje líčenie trvalo hodinu.
Nuž ako si tak sedím v bare, bavím sa s kamarátmi, odbije polnoc a neobleje ma kamarát vodou lebo však už pondelok, ňe?
Áno, obleje.
Snaha zčlovečiť sa pominula, čo by nebolo až tak zlé...ale keď je vonku námraza a vy práve opúšťate bar, verte, že hranie sa na chorú cez kúpací pondelok neostane už len pri hraní.

Stačilo už o týchto nehanebných tradíciách. V pondelok som sa vybrala na Oravu, kde som strávila krásne dni s rodinkou.
Najmä s malou sestrou ( Saškou ) ktorá už dávno nie je taká malá ako kedysi. Nuž stále ju ešte nosím na rukách (kríže to cítia) Nemožno sa zmieriť s tým, že už ďalší rok ide na druhý stupeň.
Samozrejme navždy bude mojou malou sestričkou (sama mi to sľúbila, ba dokonca aj v šesťdesiatke vraj).
Má 10 rokov a detstvo krásne ako si ho všetci pamätáme. Chodí sa hrať vonku s deťmi, hoc aj s tými cudzími, na schovávačku a naháňačku. Má modriny na nohách, leukoplast na prste. Zvoní domov s previnilým pohľadom, pretože vie že prišla neskôr ako mala. Plače keď nemôže ísť von, nie keď sa jej zakáže telka. Chodí s rodičmi na výlety a nechce sa jej venčiť psa, ktorého tak strašne chcela.
Hrá krásne na klavír a vie vyrobiť skvelé výrobky z keramiky. Dokonca vie vygrgať abecedu čo som ja nikdy nevedela. :(
Som šťastná, že má detstvo, ktoré nepreskočilo dobu.

Levoča, je to krásne miesto/mesto.
Poprechádzala som sa po Námestí Majstra Pavla, ale on tam nebol.
Levoča má množstvo historických budov a uličky voňajú takou chudobnejšou romancou.
Jediné čo sa mi tam nepáčilo, boli určité individuá, navčas rána opité, ešte keď slnko svietilo a ja som si vychutnávala peknosť tohto mesta. Čert to ber, choďte tam a spoznajte ďalší kus nášho krásneho kraja.