Dnes som vyšla zo stanice metra
Franklin D. Roosevelt s vierou, že niekde tu po blízku by mala byť
tá legendárna ulička á la piata avenue na Manhattane. Zvolila som
tú správnu zastávku, keďže som sa po pár krokoch napojila na
nekončiacu alej stromov a pouličných lucern zavinutých do
francúzskej zástavy. Dostala som sa na tretiu
najdrahšiu ulicu sveta – Champs-Élysées. Ak sa ale nechcete
prechádzať, odvezte sa rovno na zastávku GeorgeV. - ocitnete sa
priamo v centre diania bez zbytočnej predohry, čo najbližšie
urobím aj ja, keď si tam pôjdem kúpiť kabelku za pár tisíc €
:D
Gucci, Louis Vuitton, Cartier ale aj množstvo autosalónov a automobilových showroomov, (čo ma celkom prekvapilo, keďže si neviem predstaviť kupovanie Mercedesu na Champs Élysées, respektíve, vôbec si neviem predstaviť kupovanie Mercedesu :D Snáď niekedy) McDonaldy, mobilní operátori a diamantový prsteň za 45 000€, ako jediná vec vo výklade na sklenenej tabuli o výmere 15 metrov štvorcových. Luxus výrobkov v útrobách historických budov sa tu snúbi s chudobou ľudí, ktorí sa naň nevedia vynadívať.
Nekonečné prúdy ľudí putujú hore-dole ulicou plnou výkladov za ktorými nevidia žiaden nátresk, len párik predajcov v dokonalých casual kostýmoch. V tejto časti Paríža si totiž nič nekúpite pokiaľ nemáte budget aspoň na nejaký biedny Swaráč za 250€. Ale nezúfajte, ja som si tiež kúpila len Cryspy Chicken Wrap menu v McDonald's za 15€ :D Aj keď sú obchody na Elyzejských poliach skôr reprezentatívne, treba vidieť. Atmosféra fajna, obchody už menej, aj tak je to príjemná prechádzka k Víťaznému oblúku, ktorým Elyzejské polia plné luxusu končia.
L'Arc de Triomphe de
l'Etoile – Víťazný oblúk, ktorý dal postaviť Napoleon,
zavŕšil môj výlet na Champs Élysées. Delil ma od neho akurát
obrovský a chaotický kruháč, ale Vy neváhajte a vybehnite po
schodoch na jeho vrchol. Skoro všetci Francúzi, okrem posledných
prisťahovalcov, hovoria po anglicky. Ale veľmi neradi. Asi to má
niečo dočinenia s traumou z minulosti, kedy sa im pod oblúkom
prešiel Hitler s celou svojou armádou plnou nemčúrov. Aj toto
totiž malo vplyv na tvorenie ich, tak trochu povýšeneckého
vlastenectva.
Všade kam sa v Paríži
pozriete, máte vypleštené oči z toľkej krásy a vyplazený jazyk
z toľkého chodenia. To je aj dôvod, prečo mám na fotkách taký
face :D Vyzeralo to tak aj cestou do múzea Louvre, kde si už každý
nájde svoj objekt obdivu. Taktiež odporúčam pozrieť. Ak si však
chcete užiť Paríž ako ja, choďte sa opýtať na WC do niektorej
z kaviarni, na ktoré Vás ale nepustia skôr než si zakúpite aspoň
kávu. Čo už, veľkomesto Vás donúti minúť každý cent.
Kávičku si vypite s krásnym výhľadom na ulicu a s pravou
Parížskou atmosférou spolu s priateľmi alebo rodinou ;)
Letím domov, teším sa
na fotenie na Slovensku, kde toho máme tiež veľa pekného, ale
nebudem porovnávať neporovnateľné. Kam sa vyberiem na nafotenie
špeciálu najbližšie, uvidíte...
...len sledujte a čítajte.
Za Váš čas ďakuje a
pekné sviatky praje,
Vaša Lau Ren
♥♥♥