Óóóó, Champs-Élysées!

Dnes som vyšla zo stanice metra Franklin D. Roosevelt s vierou, že niekde tu po blízku by mala byť tá legendárna ulička á la piata avenue na Manhattane. Zvolila som tú správnu zastávku, keďže som sa po pár krokoch napojila na nekončiacu alej stromov a pouličných lucern zavinutých do francúzskej zástavy. Dostala som sa na tretiu najdrahšiu ulicu sveta – Champs-Élysées. Ak sa ale nechcete prechádzať, odvezte sa rovno na zastávku GeorgeV. - ocitnete sa priamo v centre diania bez zbytočnej predohry, čo najbližšie urobím aj ja, keď si tam pôjdem kúpiť kabelku za pár tisíc € :D 


Gucci, Louis Vuitton, Cartier ale aj množstvo autosalónov a automobilových showroomov, (čo ma celkom prekvapilo, keďže si neviem predstaviť kupovanie Mercedesu na Champs Élysées, respektíve, vôbec si neviem predstaviť kupovanie Mercedesu :D Snáď niekedy) McDonaldy, mobilní operátori a diamantový prsteň za 45 000€, ako jediná vec vo výklade na sklenenej tabuli o výmere 15 metrov štvorcových. Luxus výrobkov v útrobách historických budov sa tu snúbi s chudobou ľudí, ktorí sa naň nevedia vynadívať. 




Nekonečné prúdy ľudí putujú hore-dole ulicou plnou výkladov za ktorými nevidia žiaden nátresk, len párik predajcov v dokonalých casual kostýmoch. V tejto časti Paríža si totiž nič nekúpite pokiaľ nemáte budget aspoň na nejaký biedny Swaráč za 250€. Ale nezúfajte, ja som si tiež kúpila len Cryspy Chicken Wrap menu v McDonald's za 15€ :D Aj keď sú obchody na Elyzejských poliach skôr reprezentatívne, treba vidieť. Atmosféra fajna, obchody už menej, aj tak je to príjemná prechádzka k Víťaznému oblúku, ktorým Elyzejské polia plné luxusu končia.




L'Arc de Triomphe de l'Etoile – Víťazný oblúk, ktorý dal postaviť Napoleon, zavŕšil môj výlet na Champs Élysées. Delil ma od neho akurát obrovský a chaotický kruháč, ale Vy neváhajte a vybehnite po schodoch na jeho vrchol. Skoro všetci Francúzi, okrem posledných prisťahovalcov, hovoria po anglicky. Ale veľmi neradi. Asi to má niečo dočinenia s traumou z minulosti, kedy sa im pod oblúkom prešiel Hitler s celou svojou armádou plnou nemčúrov. Aj toto totiž malo vplyv na tvorenie ich, tak trochu povýšeneckého vlastenectva.



Všade kam sa v Paríži pozriete, máte vypleštené oči z toľkej krásy a vyplazený jazyk z toľkého chodenia. To je aj dôvod, prečo mám na fotkách taký face :D Vyzeralo to tak aj cestou do múzea Louvre, kde si už každý nájde svoj objekt obdivu. Taktiež odporúčam pozrieť. Ak si však chcete užiť Paríž ako ja, choďte sa opýtať na WC do niektorej z kaviarni, na ktoré Vás ale nepustia skôr než si zakúpite aspoň kávu. Čo už, veľkomesto Vás donúti minúť každý cent. Kávičku si vypite s krásnym výhľadom na ulicu a s pravou Parížskou atmosférou spolu s priateľmi alebo rodinou ;)


Letím domov, teším sa na fotenie na Slovensku, kde toho máme tiež veľa pekného, ale nebudem porovnávať neporovnateľné. Kam sa vyberiem na nafotenie špeciálu najbližšie, uvidíte...
...len sledujte a čítajte.



Za Váš čas ďakuje a pekné sviatky praje,
Vaša Lau Ren
♥♥♥

Kon žeche tchafú, kon nešeché kon papá (špeciál)

Bonjour!

Mesto, v ktorom naberá kvalitné tesnenie okien na zmysle. Mesto, v ktorom uvidíte niečo špeciálne, len ak odlepíte oči od mapky metra. Mesto, ktoré Vás pohltí pestrosťou, históriou, vôňami a umením.
A teraz si za slovíčko mesto doplňte len jedno. PARÍŽ.


V tomto špeciály Vás nevezmem na Eifelovku ani do muzea Louvre (Veď Eifela by som aj tak nestretla a Mona Lisa od Da Vinciho je len napodobenina na sádrokartónovej stene). Neuvidíte ani či som v metre sedela vedľa černocha, číňana, bezdomovca či poslanca francúzskeho parlamentu (hoci všetky tieto možností sa Vám môžu prihodiť) Ja Vám dnes ukážem, ako si Paríž užiť na miestach, ktoré majú zmysel.



Paríž je vojnová zóna od momentu kedy výjdete z hotela, až po návrat doň. Je to nekonečný rad budov zachádzajúc za obzor. Križovatky s nie štyrmi možnosťami smeru, ale aspoň s desiatimi rôznymi možnosťami stratiť sa v zabudnutej uličke. A práve tam Vás vezmem. Paríž nie je vyhliadková jazda autobusom, ale pešia prechádzka na mnou milovaný Montmartre. (Veď viete, keď ste si mali čas pozrieť si film Amelia z Montmartre)  


Vystúpte z metra a vyberte sa smerom nahor. Je jedno z ktorej strany. Všade s istotou nájdete krásne kaviarničky a dizajnérske butiky. Do niekoľkých som zavítala a videla som módne kúsky, ktoré si získali môj záujem. Šľapajte a kráčajte, hore a hore a behom pár minút ste tam. Krásna kaplnka týčiaca sa nad mestom, ľudia s pivkom v ruke, migranti s eifelovkami v ruke a umelci, ktorí predvádzajú nevídané kúsky so štetcami, loptami a hudobnými nástrojmi. Pripojila som sa k nim aj ja s priateľmi, bez ktorých by návšteva Paríža nebolo to pravé orechové. Vytiahli sme reproduktor, ktorý chŕlil hity od nesmrteľnej Edit Piaf, rozvalili sa na schody a užívali si slobodu.


Na Montmartre sa ale nezabudnite! Aj keď sa tam nevedomky dá stráviť celý deň, bežte naspäť do metra a vystúpte až na zastávke Cité. Vedľa známeho parížskeho trhoviska a centrály Interpolu na námestiču, ktoré Vás nasmeruje k Notre-Damme. Ocitnúť sa pred nádhernou bazilikou nebolo mojím snom, ale užila som si to ako všetko ostatné. Ako aj pivko a pitu v gréckej uličke a zaspávanie v tichej izbe hotela v nejakom ponurom černošskom gete.

                            

Aj keď by som potrebovala minimálne týždeň na to, aby som si pozrela všetko čo by som chcela a pekne pomaličky nasávala atmosféru, budem tu len pár dní a tak Vám tu ešte určite niečo postnem priamo z Paríža.







Budem sa snažiť, aby ste na mojom blogu našli článok s označením ŠPECIÁL čo najčastejšie. Ale či sa mi to vždy podarí priamo z Paríža, to Vám sľúbiť neviem. Na svete je však kopec iných krásnych, nie len historických, ale aj moderných miest, ktoré sa aj kvôli Vám budem snažiť navštíviť. Čo by ste mi odporučili ako ďalšiu zastávku? ;)


Urban exploration (sprevádzať Vás bude LauRen)


:D Ešte si pamätáte na hviezdu niekoľkých televíznych show, v ktorých okrem iného ukazovala svoj šatník a zbierku make-upu z jarmoku? Martinka alias Kleopatra ma neinšpirovala, ale to je snáď vidieť. Avšak nezabudnuteľný je jej trblietavý rúžový svetrík. Ten by som, mimochodom, tiež chcela :D


Túto sezónu sa nebojte trblietok. Počnúc od trblietavých nechtov až po kabátiky s flitrami bude tento rok lesklému fenoménu priať. Ja som vyhrabala košeľu ani neviem odkiaľ, ale topánky som si kúpila špeciálne pre tento článok. A rifle? Tie sú úplne najviac high aké som kedy mala. Som s nimi 
spokojná, aj keď som si ich kupovala hlavne kvôli farbe. Čo si na rifliach najviac všímate Vy?



Pre nafotenie postu som vybehla k opustenej budove zvyčajne prešpikovanej bezdomovcami. Ale v meste musel byť nejaký politický meeting a guľáš, tak na mieste fotenia bolo pusto. Ináč viete ako sa volá vyhľadávanie takýchto miest? URBAN EXPLORATION, čo je v preklade mestský prieskum. Je to záľuba mnohých ľudí, ktorí milujú objavovanie starého, opusteného a zvyčajne skrytého za žiletkovým plotom. Taký super zážitok z tejto, takpovediac, adrenalínovej záľuby môžete zažiť napríklad pri výlete do Černobyľu ;)







Takže, z môjho dnešného postu vyplýva že Martinka z Turca predbehla dobu, ja milujem trblietky, našla som si novú dobrodrúžnu záľubu, Vy ste sa naučili čo je to urban exploration a že pre Vás chystám špeciál, ktorý sem pridám budúci týždeň. Zatiaľ ma môžete čekovať na mojej FB funpage, kde zistíte o aký špeciál ide už v nedeľu ;) Užite si víkend a ja sa Vám určite čoskoro ozvem ;) Vaša LauRen

Ten, kto ovplyvnil svet...LEN ON

Nedeľná pohodička, ako ju všetci poznáme. Predĺžené sako, ktoré mám veľmi rada, mini crossbody kabelka a samozrejme lenonky ;) Aj nedeľu sa snažím vždy využiť aktívne. Okrem toho že tu v nedeľu zvyknem čo to hodiť, snažím sa ju prežiť niečim zmysluplným.
„Ak nedeľu začínate klepaním rizkov, potom obedom, po ktorom si ledva odfúknete od prejedenia sa a zaspíte pred telkou, je čas na zmenu.“
Niet nad prechádzku v akomkoľvek krásnom meste a objavovať jeho zákutia. Pre tento post je výhercom súťaže „najkrajší kútik“, ulička Johna Lennona. Krásna spomienka na hudobníka, ktorý toho tak veľa dokázal. V hudbe, umení, protivojnovom a zelenom aktivizme v hnutí PEACE a samozrejme v móde (viď. okuliare).

Outfit je pohodlný, svojimi detailami zaujímavý a hlavne lacný. Mám rada keď dobre nakúpim. Nespočetné množstvo oblečenie na pultoch obchodov je výhoda, ktorá tlačí cenu oblečenia nadol. Ak si však chcete vychytať svoju veľkosť, musíte sa poponáhľať a kúpiť si radšej svoj vysnený kúsok v plnej cene. Mne sa podarilo uloviť tieto nohavice v kombinácii s kožou za 10€ ;)



Náušnice za pár eur sa mi až zázračne hodia k predĺženému saku. Je to zaujímavé, keďže som si oba tieto kúsky kúpila nezávisle od seba. Podobnosť saka s náušnicami som si všimla až po dlhšom čase. Blúzka je sama o sebe dosť sviatočná, no v takomto výraznom outfite si nájde svoje miesto vždy.




A čo ste počas nedele vystrájali Vy? Nakupovali, oddychovali či športovali? Ja si počas týždňa musím niekde odbehnúť kúpiť topánky na jar. Ak máte tip na nejaký nový model topánok, ktorý by sa mi hodil, pomôžte mi ;) a ja Vám za to ukážem s čím topánky zladím.


                                                                           Čauté♥

Keď cvakám 📷

Dnes Vám, drahí čitatelia, prinášam prvý článok z kategórie „ ako fotografka“.

Samozrejme, teraz má fotoaparát doma každý a veľa z ľudí, ktorí urobia fotku oblohy, pridajú trošku kontrastu, si hneď založí stránku „(meno) photography“. Veď to poznáme.
Čo som urobila aj ja, avšak až po určitom čase strávenom v lavici, niekoľkoročnom učení sa celej histórie či už o živote samotných veľkých mien fotografie, vývoja technológií v tejto oblasti, či chemických zložiek používaných pri procese vyvolávania fotografií od samého začiatku až po súčasnosť.
Ani to však zo mňa fotografku nerobí, ba dokonca nie som hodná sa ňou nazývať.
(Mám to na papieri, takže toto slovko využívam. Bolo by zdĺhavé používať – vyučená fotografka a podobne :D ) To, či sa z „umelca“ stane Umelec závisí od úspechu pred publikom a kritikou.

Už od útleho detstva bolo mojou záľubou niečo kreatívne tvoriť – začalo sa to zrejme kresbou. Nejedenkrát si moja drahá mamka musela trhať vlasy na hlave ako len prekračovala papiere, pastelky, či nezmyselné detské „diela“, ktoré sa samozrejme v očiach dospelých nestretli s úspechom. Avšak, moji rodičia ma v kreativite podporovali a tak som vlastnila všemožnú literatúru s umeleckou tématikou.
Aby sme nezaťažovali lesy, rodičia dostali nápad :D
Mamka vytvorila výstavku, kde sme si s mojim konkurentom (bratom) mohli vystaviť len tie najlepšie diela, a tak sme si dali záležať na tom, čo vytvoríme.
Rokmi prišli mobily a fotenie bolo dostupnejšie.
Dostala som mobil s 1.3 pixel-ovým foťákom a mňa tak zaujalo nové médium.
Fotky boli maximálne rozpixelované, zvlášť keď som používala zoom. :D
Neskôr som si „cvakala“ na rodinnom foťáčiku, (nič extra, ale jednoznačne lepšie), až prišla deviata trieda a vyberanie si zo stredných škôl.
Samozrejme som zvolila fotografiu, kde som sa aj dostala a splnila si svoj obrovský sen.
Otvorilo mi to nové dvere a nový pohľad na svet.
Začala som od úplneho začiatku a to starými technikami cez analógové fotoaparáty ( fotoaparáty na film), ich následému vyvolaniu až po klasickú zrkadlovku ako poznáme.
Vtedy mi láska k foteniu narástla ešte viac. :)
To by bol úvod, ako som sa k foteniu dostala. V nasledujúcich článkoch v kategórii „ako fotografka“ uvidíte viacmenej fotografie a popis ako vznikli. :)

Niečo z archívu. ♥









Môžte ma sledovať na mojej FB fun page Lau Ren Photography.

                                                                 Ďakujem za pozornosť ♥