Začnem úplne od začiatku – Jar 2015.

Mala som požiadavku letieť priamo, keďže také dlhé lety vždy zaváňajú stratením sa na gigantickom letisku, nestihnutím letu a nocovaním na letisku. Samozrejme ako zvyčajne, ani tento krát to nebolo také easy. Najprv odlet z Moskvy a nie z Viedne...prebookovanie ne let z Viedne ale o deň neskôr...a už sa to rúcalo. Čakám na odlet, lúčim sa s priateľom.
Prvé slzičky sú na svete. To predsa zvládneme, veď existuje skype. To je len 80 640 minút, 1 344 hodín, 56 dní, 8 týždňov od seba. Každopádne dva mesiace nám zneli najlepšie :D
Ideme na to! Letím do Frankfurktu! Tu čakám osem hodín, kde sa pristavilo pár ľudí pri mne a pýtalo sa ma rôzne otázky. Snažila som sa odpovedať čo najmenej. Poradím Vám, že najlepšie je neodpovedať vôbec. Jeden pán ma začal otravovať.

„ Ako sa voláš?“

„Prepáč, ale nerozprávam sa s cudzími.“

„Ako sa voláš.“
„Nepoviem.“
„Voláš sa nepoviem?“
„Áno.“

„Tak áno, alebo nepoviem?“

„Nepoviem.“

„Hm, pekné meno.“

„Ďakujem, mamka vybrala.“

„Vidím, že sa nemáš chuť rozprávať.“

„Bingoo.“

„Tak ja pôjdem a zabudnime na túto konverzáciu.“

„Akú konverzáciu.“

A chlapec v sekunde zmizol. A ešte jeden úryvok z rozhovoru s Rusom.

„Ty si Slovenka a ešte nemáš dieťa?“

„Prečo by som mala mať dieťa? Mám len 20 rokov.“

„Som počul, že tam majú dievčatá deti už v 15tich-16tich.“

:D

Sedím v lietadle a prvá psychická tieseň je tu! Po ľavej strane sedí starší pán s turbanom na hlave, ktorý ma doslova zabíjal pohľadom. Na ten pohľad snáď ani nezabudnem. Priateľ mi dal pre istotu dlhý šál, ktorý som si hneď omotala okolo hlavy a snažila sa zapadnúť medzi ostatných pasažierov :D Márne. Farba mojej pleti bola o pár odtieňov bledšia. Čo sa nedá povedať o cestovaní naspäť, kedy som už bola pekne opálená. Len si tak v kľude letíme, keď ma uprostred noci zobudilo hlásenie kapitána:„ Drahí pasažieri, musíme núdzovo pristáť! Pokazilo sa nám lietadlo!“ . V hlave sa ukľudňujem a myslím na to či som sa so všetkými dostatočne rozlúčila :D Štyri hodiny sme stáli, kým opravovali lietadlo. Vzlietame. Zbytok cesty som znovu prespala :D

Kultúrny šok. Počuli ste, že v Indii je špina a neporiadok? Ak ste tam neboli, ani si nebudete vedieť predstaviť aký veľký neporiadok tam je. Tam neexistujú odpadkové koše- možno tak v domácnostiach, ktorých tam aj tak nie je veľa. 90% ľudí tam žije v slumoch. (Niečo ako vo filme milionár z chatrče) :(

Chcete byť stredobodom pozornosti? Navštívte Indiu. Jednoducho „biely“ človek sa tam často nevidí. Čo pochopíte v momente, keď sa kvôli Vám niekto vysype na motorke s hlavou otočenou na Vás. Toho sa však nebojte. Dopady do kopy plnej odpadkov sú bezpečné ;)

Pred letisko po mňa prišli bookeri (to sú takí páni, ktorí sa snažia zohnať modelke prácu a zarobiť na nej čo najviac) Títo boli aspoň tak o tri hlavy nižší a vyzerali na 17 rokov. „Ako Vám mám veriť že ste to vy?“ Opýtala som sa. „Laura, nič iné ti neostáva. Nastúp!“. Po pár minútach strávených rýchlou a zbesilou jazdou v Škode Fabia (áno, aj také auta tam majú a sú tam veľmi obľúbené) som sa spýtala šoféra či má vodičák. Pousmial sa. Ako som neskôr zistila, mať vodičský preukaz sa v tejto časti sveta moc nenosí. Platí tam pravidlo ako od Boba Marleyho: No accident – no problem (žiadna dopravná nehoda, žiadny problém)
Každopádne sa tam jazdí trochu inak ako tu. Haváriu som zažila neraz a veta „skoro sme havarovali“ bola na dennom poriadku. Po čase sa už večerné kecanie o tom aký mal kto deň riešilo štýlom:„ Aký si mala deň?“ „ále, v pohode, nič nové, bla bla bla...havarovali sme, bla bla bla...“. :D

V skratke

Všetky letiská (okrem tých slovenských kde stretnete maximálne pripitú Judíniovú) - sú hniezda plné najčudnejších ľudí a to rovno z najrôznejších krajín sveta

Teroristov na letisku sa nebojte – pretože tam každý vyzerá ako terorista

Indiu založili asi pred 9000 rokmi - dvojmetrovej vrstve odpadkov

V Indii na verejnosti nenoste vyzývavé oblečenie – v Indii to muži berú inak ako sú tí naši zvyknutí

V Indii si nekupujte auto – bude rozbité
Pokračovanie môjho šialeného dobrodružstvá v Indii nájdeš v článku INDIA, časť druhá – ŽIVOT V INDII (už zajtra! :)